Profesné zúfalstvo v osobnom živote
Vrámci konzultácii k procesom v lekárenstve sa zaoberám vždy aj pohľadom z druhej strany. Veľmi to pomáha, postaviť sa na druhú stranu táry a pozorovať svojich kolegov. Skúste si to, byť vlastným zákazníkom. Niekedy stačí, aby ste do práce prišli hlavným vchodom pre pacientov. (Skutočne vám, ako pacientovi, nevadí to sklo pred vami?)
Viete, kolegovia lekárnici, aby sme nedopadli ako naši profesní partneri – lekári:
Počas pobytu som automaticky porovnávala procesy, ktoré som ako laik vnímala v nemocnicim, s procesmi v komerčnej sfére. Vnímala som vysokú špecializáciu jednotlivých zamestnancov, prísne procesné riadenie – sú presne definované všetky kroky, vstupy a výstupy, kto, kedy, čo urobí, ako to zadokumentuje. Mám skúsenosti aj s rakúskym zdravotníctvom, a ja ako pacient som vôbec nevnímala žiadny rozdiel v odbornosti sestričiek a lekárov, ani výrazný rozdiel v použitých postupoch, technikách ani prístrojoch. Obrovský rozdiel je však popisovaný problém prístupu a komunikácie s pacientom.
Spolu s autorkou tej osobnej spovede zdupľujem:
Prístup k pacientovi bude vždy silne závisieť od konkrétnych ľudí a ich postoja. Snaha jednotlivcov však nikdy nebude úspešná, ak sa z komunikácie s pacientom nestane štandardizovaný proces.
To je tá kľúčová záležitosť. Môžete mať personál akýkoľvek, keď dobre nastavíte dobré pravidlá a vyžadujete ich dodržiavanie a pravidelne kontrolujete ich dodržiavanie, ste na trištvrte cesty k úspechu.
A potom prídem do cudzej lekárne a chytí ma profesné zúfalstvo. Viem, ako jednoducho a nízkonákladovo by sa dalo pár postupov upraviť, ale objednáte si to u mňa? Dokážete prekročiť tieň viery vo vlastnú neomylnosť, že vy predsa viete najlepšie, čo potrebuje vaša lekáreň?
Vložte komentár