Infolek

Tak som zas raz vošiel do lekárne vchodom pre pacientov. Robím to strašne rád a každému majiteľovi a vedúcemu lekárnikovi do odporúčam robiť pravidelne. Uvidíte tento úkaz:

Pred receptovou tárou stoja 5 pacienti.  Magistra obsluhuje pacientku s 8 receptami, lieky na 3 mesiace.  Za ňou otec s dcérou, nosy ako snehulaci, chrchlú až strach. Nasleduje manažér s jedným receptom v ruke. Za ním, teda ani nie za ním, ale na stoličke sedí staršia pani, babka ako z rozprávky.  Do ságy chýba už len pes. (Čitatelia môjho procesného manuálu vedia, že je dôležitý.)

Na opačnom konci lekárne, za voľnopredajnou tárou stojí hlúčik žien v bielom, ktoré sa medzi sebou rozprávajú a chichotajú. Občas pohliadnu na receptový rad a ďalej pokračujú v diskusii. Po chvíli sa vytratia kamsi dozadu.

Tých pacientov ide šľak trafiť! Skutočne to potrebujete, volať záchranku pre kolabujúceho kardiaka?

Vážené kolegyne laborantky! To sú aj vaši pacienti. Pristúpte k nim. Prevezmite recept, nachystajte škatule pre lekárnika, opýtajte sa na prípredaj, ponúknite babke vodu. Vysvetlite, prečo musia počkať na magistru. No veď čo vám budem rozprávať, veď ste to už odo mňa mnohokrát počuli na mojich školeniach.

Pod čiarou: Viete, kolegovia, dnešný zážitok bol pre mňa skutočne tristný. Moja túžba po pozitívnom obraze lekárenstva v očiach verejnosti preto zašla až tak ďaleko, že vám to tu radím tentokrát nezištne a zadarmo.