Infolek

Tak zas lekárnikov dobehla pradávno známa legislatíva, ktorá niekde v pozadí predpokladá, že všetci čo poskytujeme zdravotnú starostlivosť vieme, či má pacient/zákazník túto starostlivosť skutočne predplatenú.

Ako ľahko sa slovenskí lekárnici ocitli v pasci, aj vďaka legislatívnej diere, popisuje Ondrej Sukeľ, prezident SLeK: „Na jednej strane Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou potvrdil, že poistenec, ktorý je vedený v zozname dlžníkov, má právo na úhradu len neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Tento legislatívny stav platí od roku 2005. Na strane druhej v Zákone o liekoch a zdravotníckych pomôckach je uvedené, že lekárnik musí pacientovi liek vydať do 24 hodín za podmienok určených kategorizáciou. Nemá povinnosť skúmať stav jeho dlhu a aj vedomosť o prípadnom dlhu nie je právne relevantným dôvodom odmietnutia výdaja lieku, alebo požadovania plnej úhrady.“

Zdroj:  Slovenskí lekárnici v pasci.

Nie, nebudem popierať, že je to nekonečne absurdné, aby prenášala poisťovňa svoje úlohy vo výbere poistenia na svojich obchodných partnerov. Nebudem ani popierať, že legislatívna úprava netuší na ľave strane, čo sa deje na pravej strane.  Akokoľvek, ak dá svojim partnerom primerané nástroje, môže ich láskavo požiadať, či finančne odmeniť, za pomoc.

V Českej republike je v rámci takzvanej služby B2B k dispozícii služba, ktorá po zadaní rodného čísla (čísla poistenca) a čísla poisťovne do expedičného SW v reálnom čase (teda zlomky sekúnd) sa pripojí na centrálny register poistencov a overí príslušnosť zadaného čísla poistenca k zadanej poisťovni.  Chcelo to súčninnosť 3 partnerov:

1. poisťovne sa museli zhodnúť na jednom centrálnom registri, kde ukladajú aktualizované dáta a navrhnúť dátové rozhranie
2. výrobcovia SW museli do svojich aplikácii implementovať potrebnú funkcionalitu
3. lekárnici sa museli na učiť túto funkcionalitu využívať

Výsledkom je, že v 21. storočí za nás pracujú stroje. Ak nie je možné overiť stav kvôli výpadku pripojenia hneď, je možné ho overiť dodatočne do pár hodín, najneskôr na konci mesiaca pri zostavovaní fakturačných balíčkov receptov. Recepty vyradiť z fakturácie na poisťovňu a vystaviť faktúry priamo pacientom.

Nalejme si čistej pepsicoly: V 21 storočí by sme mali byť schopný identifikovať neplatičov zdravotného poistenia v reálnom čase pri poskytovaní starostlivosti pre nich.

Preto sa pýtam zásadnú otázku: Čo urobili poisťovne, výrobcovia expedičných SW  a lekárnici pre to, aby v 21. storočí nemuseli používať nástroje spred 100 rokov?  To prelobovanie posunutia kontrolnej  činnosti na poli výberu poistného sa udialo už v roku 2005.

Samozrejme, formálne stačí, aby poisťovňa raz mesačne vydala papierový katalóg so zoznamom neplatičov zdravotného poistenia a rozoslala ho poskytovateľom.  Je ale naozaj v záujme lekárov a lekárnikov, aby sa legislatívna napĺňala na truc formou z pred 100 rokov?

Samozrejme, že ako lekárnik si môžem povedať, že neoprávnene vystavené recepty dám preplatiť ošetrujúcemu lekárovi. On mal vedieť, že vystavuje falošný/neplatný recept. Že ho vystavil v dobrej viere? To je mi ako podnikateľovi úplne jedno. Výsledkom jeho dobrej viery a zanedbania jeho povinnosti overenia poistného stavu je zle vyplnený recept. Chýba tam “hradí chorý”, čo je zásadný atribút.

Situácia okolo kontroly poistného vzťahu je už roky v podivnom stave. Dnešné technické prostriedky nám umožňujú, aby nás tento problém vôbec ale vôbec neotravoval pri odbornej práci. Aby za nás pracovali stoje.  Budeme, poisťovne, lekári a aj lekárnici do nekonečna trucovať?  Alebo využijeme to, čo v 21. storočí poskytujú technické možnosti na úrovni doby.

Pod čiarou: Článok sa nezaoberá etickou otázkou obmedzenia dostupnosti zdravotnej starostlivosti z titulu nezaplateného poistenia.  Riešim naozaj len technické otázky.