Infolek

Nie je zmena spôsobu predpisovania liekov tak trochu aj evolučná?

Keď teraz tak často rozoberáme nápady s generickou preskripciou, prišla mi na myseľ jedna súvislosť historického vývoja.

Éra prvých liekov

Tak do 60. rokov 20. storočia bolo účinných látok len pár a bolo len málo možností, kde sa lekár rozhodoval akú účinnú látku vyberie vrámci jednej diagnózy. Navyše išlo v maxime prípadov o nové molekuly, patentová ochrana bežala naplno, takže reálny výber veľký nebol. Skoro každá účinná látka bola formovaná ako jeden jediný originálny liek a jeho TM (obchodný názov) sa stal je synonymom. Aspirín, Brufen, Válium, Kinedril a ďalšie rezonujú dodnes.

Nové lieky boli skutočne novými, originálnymi molekulami. Ničím sa nepodobali medzi sebou navzájom.  Účinky liekov sa medzi sebou aj vrámci základných farmakologických skupín zásadne líšili.

Skúška s farmakológie a farmaceutickej chémie musela byť hračka. Vzťah štruktúry a účinku bol viac tušený ako istý a o nejakých antagonistoch s vnútornou aktivitou nikto ani nechyroval.

Éra lieku voľby

Asi tak v období 70-90. rokov 20. storočia sa rozširovala ponuka rôznych účinných látok. K funkčnému jadru a účinok prinášajúcim chemickým skupinám sa priliepal nejaký ten metyl-, etyl-, fenyl- navyše a nový originál bol na svete. Každý z mojich kolegov si iste dobre pamätá otázku “Aký je vzťah štruktúry a účinku?” pri skúške z farmaceutickej chémie. S novými možnosťami počítačového modelovania molekúl a s objavom receptorovej teórie nastal skutočný boom modifikovania známych molekúl.

Zrazu má lekár aj na výber, ale vždy sú  to iné účinné látky s tak trochu inými hlavnými a vedľajšími účinkami. Nádherným príkladom je skupina neuroleptík a psychofarmaká vôbec. Navyše vždy sú to “originály”, takže patentové ochrany stále hrajú svoju obmedzujúcu úlohu. Výber nejaký je a do terapie sa zavádza nový pojem liek voľby. Začínajú sa zvažovať vedľajšie účinky, kombinácie účinkov, ďalšie ochorenia pacienta a podobne.

V tomto období začína obdobie reálnej klinickej farmácie. Už nie len na poli technológie lieku, ale aj na poli farmakológie. Rozhodovanie o vhodnej farmakoterapii sa začína komplikovať. Lekárnici, ako znalci lieku (a vzťahu štruktúry a účinku a ďalších odborných atribútov) začínajú postupne vstupovať do dovtedy výsostného územia lekárov.

V tomto období vývoja myslím ustrnuli v myslení lekári, ktorí sú dnes na nože s INN (generickou) preskripciou.  Veľmi často sa lekárnici stretávajú s mylným výkladom slova generikum zo strany lekárov. Ten omyl vychádza práve z toho, že za generikum sú považované lieky s rôznymi molekulami, ktorých účinok je viac-menej rovnaký a ktoré sú predpisované vrámci terapie jednej a tej istej diagnózy. No v tomto prípade je namieste pripomenúť: Pojmy generikum a liek voľby sú dve zásadne rôzne veci.

Éra generík

Tak od roku 2000-2002 prichádzajú k účinným látkam generiká. Všetkým tým modifikovaným molekulám (o prapôvodných origináloch ani nehovoriac) postupne končí patentová ochrana.

Sme svedkami veľkého akvizičného pohybu na trhu farmafiriem. Veľké originálne firmy nakupujú majstrov generík, aby aj naďalej mali aspoň akú-takú kontrolu nad trhom. Generické firmy personálne zbroja vo svojich “vývojových” oddeleniach, aby mali dostatok kapacít a mohli sa vrhnúť na čo najviac voľných účinných látok.

Pre lekárov je na výber viac podobných účinných látok a každá z nich vo forme viacerých generík. Kvalita aj kvantita možností výberu sa geometricky navyšuje. To je farmácia dneška. Horizontálne aj vertikálne rozmnoženie ponuky.

Pojem generikum sa stáva každodennou súčasťou poslednej míle v preskripcii.

Vývoj v preskripcii

Myslím, že v prvom období bola TM (obchodný názov)-preskripcia jasnou voľbou. V druhom bolo načase uvažovať o zmene. V treťom období, v ktorom sa dnes nachádzame, je INN-preskripcia riešením na úrovni doby a stavu vo farmácii a lekárenstve dnešných dní.