Infolek

Je to nekonečná diskusia, či vôbec ako koľko podpisov musí byť na vystavovanej faktúre. A tak sa pozrime na vysvetlenie toho najpovolanejšieho – Finančného riaditeľstva SR:

Otázka č. 3 – Podpisy na účtovných dokladoch. Účtovná jednotka, právnická osoba  s.r.o.,  dostáva od dodávateľov väčšinu faktúr cez e-mail, ktoré sú posielané vo formáte pdf., pričom tieto faktúry nie sú podpísané žiadnym podpisom. Je možné takúto faktúru považovať za preukázateľný účtovný doklad v účtovníctve s.r.o., keď takúto faktúru prijala, alebo je potrebné požadovať na faktúre podpis od dodávateľa?

Odpoveď: Účtovná jednotka nepotrebuje pre účely preukázateľnosti účtovného dokladu požadovať podpisy na faktúre od dodávateľa.

Zdroj: Účtovný doklad, obsah, vyhotovenie

Bodka hotovo. Teda naozaj?

Jednak – je škoda, že do zákona o účtovníctve sa ešte stále nedostali ustanovenia o kvalifikovanom elektronickom podpise.

A po druhé, bolo by skutočne účelné, aby zákonodarca vyjadril jasne a zrozumiteľne svoj zámer, že podpisový záznam na účtovnom doklade je len a len označenie osoby, ktorá o účtovnom doklade účtuje vo vlastnom účtovníctve. Teda, že sa vyžaduje do vnútra svojej vlastnej firmy a pre inú firmu je irelevantný. 

Odbočka – z praxe v Českej republiky viem, že tam sa rozlišujú dva zásadne rozdielne dokumenty.

1. Elektronická faktúra
2. Faktúra poslaná elektronicky

Na prvý prípad sa pozerá ako na čistý elektronický dokument a vyžadujú sa od neho plne a nekompromisne všetky náležitosti – vrátane kvalifikovaného podpisovania a šifrovania. A nikto ho reálne nepoužíva. Na druhý dokument sa pozerá ako na obyčajný papierový dokument, ktorý bol z miesta na miesto prenesený elektronicky namiesto papierovou poštou.

Návrat z odbočky na Slovensko – zákonodarca premeškal ohromnú príležitosť pre využitie eID ako prirodzeného nosiča certifikátov pre tvorbu kvalifikovaného elektronického podpisu.

Pre štát by sa tak mohla stať elektronizácia vo firemných procesoch vítaným pomocníkom pri rozbehu elektronizácie štátnej správy. Ak by na to zákonodarca myslel v novelizáciách zákonov a všeobecnej popularizácii. Ukážeme si to v budúcom článku.